Slovami: „Odteraz považujte Žilinský literárny festival za otvorený...,“ odštartoval žilinský primátor Ivan Harman tradične úspešný festival literatúry a umenia. Každý kto v pondelok 5. októbra 2009 prechádzal popri žilinskom kníhkupectve Artforum sa mohol osobne presvedčiť o tom, že v prípade ŽLF sa tradícia rovná kvalite. Svedčí o tom množstvo pripravených akcií , sprievodných podujatí a v neposlednom rade i umeleckí hostia. Lákadlom pre účastníkov kníhkupeckej noci, kedy mohli návštevníci kupovať knihy až do neskorých večerných hodín, bolo aj podávané občerstvenie, víno, čaj a to všetko za sprievodu príjemnej jazzovej a kubánskej hudby.

Jedným z prominentných hostí tohtoročného ŽLF bol určite aj srbský spisovateľ Dragan Velikić. Viaceré jeho romány boli preložené do svetových jazykov (Via Paula, Danteho námestie, Dossier Domaszewski, Ruské okno). V slovenčine sú dostupné diela Prípad Brémy a Severná stena. Dragan Velikić sa narodil v roku 1953 v Belehrade a v mladosti pôsobil v legendárnom opozičnom protimiloševićovskom Rádiu B´92. V súčasnosti je veľvyslancom Srbska vo Viedni.

Zvedavé otázky týkajúce sa jeho literárnych aktivít, rock&rollovej minulosti a veľvyslaneckej súčasnosti zodpovedal tento zaujímavý spisovateľ s mikrofonickým hlasom veľmi ochotne.

Boli ste už niekedy na Slovensku alebo je toto vaša prvá cesta?

Na Slovensku som už bol kedysi dávno, myslím, že to bolo pred štyridsiatimi rokmi. Strávil som tu spolu s orchestrom z hudobnej školy dva týždne. Boli sme ubytovaní v Trenčíne a pamätám si, že sme navštívili Tatry.

Ako sa vám páči naše mesto Žilina?

Žilina sa mi veľmi páči. Dnes som mal možnosť prejsť sa centrom a na prvý pohľad je to veľmi pekné mesto. Hlavne sa teším, že je také skvelé počasie...

Považujete literárne akcie typu ŽLF za povinnú jazdu v rámci propagácie vlastných diel alebo sa rád stretávate so svojimi čitateľmi?

Rád navštevujem krajiny, v ktorých ľudia poznajú moje knihy. Aj teraz si to tu veľmi užívam. Na Slovensku mi zatiaľ vyšli dve knihy, ktoré skvele preložil môj priateľ Karol Chmel. Myslím, že budúci rok by mala vyjsť v slovenčine aj ďalšia.

Odkedy sa venujete písaniu?

Svoj prvý príbeh, ktorý samozrejme nebol nikde publikovaný, som napísal vo veku 12 rokov. Odjakživa som však vedel, že raz budem spisovateľom. Dlhé obdobie som nepísal Venoval som sa len hudbe a následne štúdiu literatúry. K písaniu som sa vrátil až keď som mal 26 rokov.

Akej hudbe ste sa to vlastne venovali?

Rock&rollu. Hrával som na klavír.

Ste hudobne nadaný, venujete sa literatúre a v súčasnosti pôsobíte ako veľvyslanec Srbska vo Viedni. Aký odbor ste vyštudovali?

Vyštudoval som literatúru a k práci veľvyslanca som sa dostal len vďaka „konexiám“. Naozaj som nikdy nemal sen stať sa politikom. Nikdy som nebol v žiadnej politickej strane. Keďže som žil dlhšiu dobu v Rakúsku, dostal som v roku 2005 ponuku pracovať ako veľvyslanec Srbska vo Viedni. Vo funkcii pôsobím už viac ako 4 roky. V novembri mi však končí mandát a zas budem len spisovateľom tak ako som chcel byť celý život.

Prečo nechcete pokračovať vo svojej diplomatickej kariére?

Pre mňa, ako liberálneho spisovateľa, bola práca veľvyslanca veľmi, veľmi náročná. Napriek dosiahnutým úspechom v tejto pozícií by som sa už odteraz radšej venoval len písaniu.

Inšpirovala vás práca veľvyslanca pri literárnej tvorbe?

Priznám sa, že počas svojho pôsobenia vo Viedni som nenapísal ani riadok. Nestíhal som. Seriózna práca potrebuje svoj čas a ja nemôžem písať len od tretej do piatej. Ale určite to bolo veľmi inšpirujúce. V hlave už mám množstvo nových nápadov....

Čo vás ešte okrem práce najviac inšpiruje pri písaní?

Inšpiruje má všetko. Každé moje dielo má kúsok zo skutočnosti. Moje príbehy sú situované do miest strednej Európy, kde som naozaj žil. Či už je to Belehrad, Pula, Budapešť, Viedeň...

Znamená to, že vaše knihy majú autobiografický charakter?

Každé dielo je do istej miery autobiografické. Moja osobná rada pre mladých autorov znie, že písať treba o tom, čo naozaj poznajú.

Ako by ste definovali cieľovú skupinu čitateľov vašich kníh z hľadiska veku, sociálneho statusu, pohlavia...?

Neuprednostňujem nikoho. Moje knihy sú určené aj mladým, aj starším. Ale hlavne si píšem sám pre seba.

Máte svojho obľúbeného spisovateľa?

Mám veľa obľúbených spisovateľov. Zo slovenských je to napríklad Mňačko, Škvorecký...

Aké sú vaše pocity, keď čítate svoje diela s odstupom času? Nemáte chuť ich nanovo prepísať?

Nikdy som nemal túžbu zmeniť stav vecí. Každý text je výpoveďou konkrétnej doby. I keď nehovorím, že to, čo som písal pred 10 rokmi je tá najlepšia vec na svete...

Chceli by ste, aby bolo nejaké vaše dielo jedného dňa sfilmované?

Pár režisérov už za mnou prišlo s takýmto nápadom. V budúcnosti sa možno niečo také podarí, ale natočiť film - to nezáleží iba odo mňa. Každopádne by ma to veľmi potešilo.

Som zástupkyňou mladej generácie. Myslíte si, že Internet môže nahradiť knihu?

Určite nie. Kto zaspáva každý večer s notebookom?

Súčasným trendom medzi politickými osobnosťami je písať si vlastný blog. Patríte medzi nich?

Nikdy som nemal dostatok voľného času, aby som niečo také vymyslel. Pre mňa to znamená buď veľa práce alebo v prípade vlastnej www stránky veľa peňazí. Možno patrím do staršej generácie, ale kníhkupectvá pre mňa predstavujú určitý typ dobrodružstva, ktoré mi na Internete chýba.

Pracujete aktuálne na nejakej novej knihe?

Momentálne nie. Ale po skončení mandátu sa už na to chystám a teším sa. Je to predsa len to najlepšie, čo viem robiť.

Ďakujem za rozhovor.